Efektívnejšie myslenie nás dokáže vytiahnuť z bahna pochýb a strachov
Efektívnejšie myslenie je kľúčom k riešeniu mnohých situácií. Na úvod treba povedať, že okolie má veľkú moc a tlak. Avšak ani okolie nemá takú silu ako my, náš prístup k sebe, sila vôle a odhodlanie. Vnútorná komunikácia so sebou nám umožňuje lepšie spracovávať aj nezdary, či nie práve vhodné rozpoloženie.
Táto vnútorná komunikácia rieši v každom ťažkom okamžiku dilemy:
- Veríme si, alebo pochybujeme o sebe a svojich schopnostiach?
- Dokážeme sa koncentrovať, alebo sme roztržití, nervózni či príliš rozmýšľame?
- Stúpa v nás hnev a agresia, či pôsobíme naopak vyrovnane?
- Nezdar v nás vzbudzuje apatiu a rezignáciu, alebo chuť a ďalšiu snahu?
- Hľadáme chyby v prostredí a ľuďoch naokolo, alebo si dokážeme pred sebou priznať aj svoje pochybenie?
Takýchto sporov vnútri nás je mnoho, ale poďme sa spolu pozrieť ako na efektívnejšie myslenie a vnútorný rast. Je pritom jedno, či sa jedná o šport a výkon, prácu, bežné činnosti, súčasnú situáciu, či iba prístup k sebe samému.
Povedzme aj sebe to, čo by sme poradili blízkemu
Efektívnejšie myslenie by sme mali premietnuť aj do tej najbežnejšej sféry komunikácie, teda do tej, kedy sme schopní dať tie najlepšie psychologické rady svojim priateľom alebo blízkym.
– Ako to, že s inými vieme byť pri ich nezdaroch takí empatickí, dávať im prvotriedne rady a nehnevať sa na nich, no keď príde na nás, tak sme voči sebe plný kritiky, sťažností a sklamania? Že keď sa jedná o nás, tak jednáme so sebou ako s nepriateľom a nevieme si zrazu nijak pomôcť či poradiť?
– Ako by sa mohlo veľa vecí zmeniť, keby sme so sebou začali zaobchádzať, tak ako s dobrým priateľom. Teda zvýšiť vlastné sebavedomie a hodnotu, byť sám pre seba oporou a nie prekážkou. Chápať, že chyby sú bežnou súčasťou rozvoja a iba nedostatkom skúseností, nie sú to porážky.
Nedarí sa mi, nejde to, je to na prd, nefunguje to… zatiaľ
Väčšinou závisí o zmýšľaní jednotlivca a jeho chuti pracovať na sebe. Môžeme brať niečo z fixného pohľadu – nejde mi to a bodka. Žiadna snaha ani úsilie, iba akceptovanie, že sme neschopní.
Alebo rastový prístup – doteraz mi to nešlo, a hľadám možné riešenia a cestičky. Úniky z komfortnej zóny, voľby, ktoré mi nemusia byť príjemné, ale spájajú sa s novým poznaním a odhalením svojich možností.
Na túto tému existuje množstvo motivačných hlášok a pozitívnych príkladov aj z bežnej praxe. Vezmime si už iba príklady extrémnych premien obéznych ľudí, prekonanie ťažkých až smrteľných chorôb bez logického vysvetlenia, prežitie tých, ktorým bolo povedané, že zomrú, či založenie úspešného podnikania od nuly…
Efektívnejšie myslenie – poradenská kancelária v hlave
Pri vypätých situáciách a nervozite sme schopní si celkom ľahko pustiť do hlavy množstvo negatívnych myšlienok, strachov a pochybností = pesimizmus až úzkosť.
Ak si ale dokážeme vytvoriť v hlave systém s protiargumentami a začneme si ich logicky vyvracať, tak dospejeme k záveru, že množstvo z týchto myšlienok je iracionálnych a prehnaných, teda vychádzajú z obáv.
Bežne to môžu zažívať nervózni a neistí športovci, keď pozrú na svojho konkurenta, ktorý vyzerá pri výkone vyrovnane a sebaisto. Ak si začneme pokladať protiargumenty, tak prídeme na nasledujúce:
- ako vieme, že náš oponent nerieši v hlave podobné, či ešte horšie myšlienky?
- prečo by som sa mal báť, že podám zlý výkon, ak som sa usiloval v tréningoch, dodržiaval životosprávu, študoval stratégiu, učinil obety…,?
- sú okolité podmienky niekomu naozaj naklonené viac? (ak nás napadá negatívne áno, tak si spomeňme na všetkých tých úspešných, ktorí prišli odnikiaľ a porazili aj tie najzvučnejšie mená),
- ide mi o všetko? Čo môžem stratiť? Som vôbec favorit v tomto zápase? Nevytváram na seba zbytočný tlak pochybnosťami – čo bude, ak? Determinovaným scenárom buď, alebo? A pod.
Pritom tento spôsob zmýšľania netreba aplikovať iba pri negatívnych scenároch. Možno použiť aj vtedy, keď myslíme pozitívne a darí sa nám v konkrétnej situácií. V takom prípade je dobré si položiť aspoň 3 otázky na zamyslenie, aby sme prišli na to, čo sme spravili, že sme mali taký dobrý pocit a darilo sa nám. To môže pomôcť vytvoriť základ na zvládanie budúcich situácií.
Efektívnejšie myslenie – zamenenie alebo zapudenie myšlienky okamžite
Predstavme si situáciu, kedy ide do tuhého a čaká nás napr. dôležitá prezentácia, športový výkon, na ktorý sme dlho trénovali, stretnutie, ktoré môže niečo rozhodnúť, alebo čokoľvek iné, z nášho pohľadu dôležité. Chýbajú už iba posledné sekundy a budeme zo seba musieť vydať to najlepšie. V tomto prípade je negatívna myšlienka to posledné, čo potrebujeme.
Čo ak:
- sa to nepodarí,
- všetkých sklamem,
- to prihodí hanbu mne, môjmu trénerovi, spoluhráčom, kolegom, šéfovi a i.
V takom prípade nie je čas na protiargumenty, ale na okamžité konanie. Je potrebné reagovať stopkou, teda zapudiť aktuálnu myšlienku a ďalej ju nerozvíjať. Treba sa sústrediť na prítomný okamžik, s dôverou sa odovzdať a veriť tomu, že vydáme zo seba to najlepšie, čo v nás je.
Vieme si pomôcť aj predĺžením nádychu/výdychu, čo nás dokáže do výraznej miery upokojiť.
Prípadne, ak sme už zbehlí v práci so sebou, tak môžeme negatívne myšlienky zapudiť pozitívnymi afirmáciami. Vybavme si radostný okamžik, myslime na odmenu za zvládnutie, tešme sa a predstavme si to, čo nás ešte len čaká vo víťaznom duchu.
Niečo sa nachádza aj medzi čiernou a bielou
Často býva u výkonu ten problém, že sa na neho pozeráme z pohľadu – dnes to išlo = super, alebo bolo to na nič, bol som nepoužiteľný = zlyhanie. No efektívnejšie myslenie vie, že medzi tým existuje bohatý šedý priestor, ktorý je plný tak pozitív, ako aj negatív.
Na náš výkon môžeme nahliadnuť ako aj na skúsenosť, ktorá je zakaždým iná, tak ako deň. Je prirodzené, že niekedy to ide lepšie, niekedy horšie, inokedy zas vôbec, veď vplýva na nás toľko faktorov. Treba si však uvedomiť, že čiernobielym zmýšľaním zahadzujeme potenciál každého jedného pokusu. Mali by sme sa usilovať o vyhodnotenie danej situácie:
- čo bolo a čo nebolo dobré,
- čo si z tohto do budúcna odniesť, a čomu sa vyhnúť,
- kde pre mňa existuje priestor na zlepšenie,
- aké faktory som mohol podceniť.
Každý tréning, každá skúsenosť či pokus má význam. Keď sa vieme od toho odosobniť, tak to nie sú chyby, zbytočné pokusy alebo zlyhania v pravom slova zmysle. Je to priestor na zmenu, rast, zaujatie odlišného prístupu či stratégie.
Ak vykonáme niečo prvý raz s najlepším úmyslom, no nepodarí sa to podľa očakávaní, tak sa nedá baviť o chybe ako takej, ide skôr o nevedomosť. Ak ale opakujeme tie isté nefungujúce postupy, vzorce či stratégie, tak sa už bavíme o voľbe, a teda o vedomom chybovaní.
Koniec koncov okolie vymeniť môžeme, ale svoje vnútro nie, to môžeme iba kultivovať. Preto je lepšie vedieť so sebou vychádzať v harmónií, než si ešte dodatočne hádzať polienka pod nohy. Na to máme predsa okolie, ktoré to robí úctyhodne.
Add a Comment